Moja životná cesta sa začala,keď som sa narodil v čase tzv.Slovenského štátu.Môj nebohý otec sa narodil zac.k.monarchie v rodine bezzemka tzv.komeciaša.Vroku 1918 za republiky Masaryka im nebolo lepšie a tak môj otec vyrastal na veľkostatku pana barona a ten im pridelil jednu izbietku pre 6 členov rodiny v ktorej bývali.Keď podrastol aj so svojími bratmi spával vo vreciach na zemiaky v maštali pri pánských kravách lebo nebolo kde inde spať.Roky utekali a prišiel Slovenský štát môj otec sa oženil s mojou nebohou mámou a mali 3 deti mňa ktorý sa im narodil v roku 1943 a ďalší dvaja surodenci brat a sestra po vojne.Ani za Slovenského štátu sa moji rodičia nemali lepšie prežívali strasti vojny a môj otec sa musel skrývať aby ho Nemci neodviedli na nútrné práce.Bývali sme v starej chalúpke ktorú moji rodičia opravili ako tak že sa vnej dalo bývať.Po vojne pridelili môjmu otcovi kus poľa atak moji rodičia začali gazdovať a ja ako malý chlapec som im pomáhal pášť kravku ktorú horko-ťažko nadobudli.Po roku 1948 môj otec vstupil do KSČ lebo sľubovala lepšie žitie chudobným ľuďom čo sa aj stalo po čase sa život vylepšoval a tak môj nebohý otec hoci nebol vysokým stranickým funkcionárom bol len pár rokov predsedom dedinske organizácie KSČ začal pomáhať chudobným ľuďom napr.získať byty ktoré sa začínali budovať a rodiny s deťmi ktorý bývali a starých mokrých bytoch získali byty aj zásluhou môjho otca.Prišla kolektivizácie poľnohospodárstva a moji rodičia dali do družstva to čo predtým získali ale aj to čo na pár rokov nagazdovali.Potom môj otec pracoval na družstve ako ošetrovateľ a krmič kráv a mama ako dojička pracovali celých 35 rokov bez dovolenky a sviatkov a skrého stavania k dobytku a potom ešte pár rokov až ich odchodu do dôchodku.My sme so surodencami vyštudovali stredné a vysoké školy ale ja len stredné s dvoma maturitami.Začal som pracovať v rôzných 3 firmách ako pracovník THP a vykonával som rôzné referentské funkcie až prišiel rok 1968 a ja som tvrdo vystupoval proti okupácií vojsk Varšavskej zmluvy.Vystupil som hlavne proti vedeniu firmy v ktorej som pracoval proti jej vedeniu komunistami ktorý nerobili nič len mysleli na seba ako sa obohatiť títo potom zneužili svoju moc a vypracovali na mňa politické hodnotenie že som proti socializmu reakčný živel a potom má aj prepustili.Nemohol som si nájsť primeranú prácu ale mal som šťastie stretol som starého dobrého komunistu ktorý bol riaditeľom stredného veľkosťou podniku a ten ma zobral do práce aj takýmto hodnotením potom som tam pracoval až do odchodu do dôchodku v rôzných funkciach až po funkciu zástupcu riaditeľa.Tento dobrý človek-komunista medzitým zomrel ale ja si vždycky spomeniem na neho ako dobrého človeka nie za že ma vzal do zamestnania ale ako na človeka dobrého a veľmi slušného.Medzi tým som v ešte v roku 1966 oženil a s manželkou žijeme v bezdetnom manželstve už 46 rokov a sme šťastní žijeme jeden pre druhého,pracujem okolo domu venujeme sa svojím koníčkom.Mojjím presvedčením naďalej ostalo byť socialistom a pomáhať ľuďom v čom ešte môžem.Takáto bola a je moja životná cesta.