Stála raz lipa košatá,sto rokov mala
stala tam na okraji našho chotára
šľahali ju vetry vekov prežitých
chránila ľudí žencov,ktorí pšeničku
v poli žali
chránila ich pred slnkom horucim
keď v jej tieni odpočívali
Keď kvitla v mesiaci júni
neodolali včielky a prileteli
zobrali med pre nás liečivý
aby sme sa s ním liečili
dávala nám aj kvietok maličký
na čaj pre nás voňavý liečivý
neodolala lipa košatá jednej búrke letnej
uderil hrom a rozčesnul lipu na poly
umierala lipa ako človek ťažko ranený
umrela? ale neumrela rezbár vyrezal
sochu z jej kmeňa a socha stojí tam
kde stala lipa košatá tažko poranená.
Celá debata | RSS tejto debaty