obycajny obcan

Konečne k nám prišla jar.Prileteli k nám sťahováve vtáky,bociany obsadzujú svoje hniezda,medvede pochudnuté vychádzajú zo svojích brlohov a my ľudia zo svojích príbytkov ale nevychudnutí do svojich záhradiek na políčka iní na prvé jarné tury.Všetci sa tešíme na pekné dni na slniečko a tešíme sa zo života viac ako predtým.Začiname s jarným upratovaním okolo svojích domovov v bytoch a začíname sa tešíť na Veľkú noc najväčší to sviatok kresťanov.Začiname s nakupovaním veľkonočných pochuťok a to šuniek,klobás,vajíčok,rôzných sladkosti pre naších malých šibačov a oblievačov,alkohol,víno,pivo pre dospelých oblievačov a šibačov ale aj pre seba.Snažíme sa pripraviť na sviatky čo najlepšie.Musím však povedať,že naší obchodníci si mädlia ruky,že budú mať zase zvyšený zisk,ale musím však dodať,že vajíčka nám podraželi veľmi výrazne,tak asi ich budeme nakupovať pomenej.Predávajú sa aj rôzné sladkosti,figurky sliepočiek,zajačikov,kuriatok a vraj z čokolády,ale veľmi často nie sú z čokolády,ale z lacnej náhrady.Sviatky sa skomercionalizovali ach aké ťažké slovo.Sviatky už nie sú ako byvali kedysi.Na naších dedinách tak ako v mestách už dávno sa nedodržujú dávne tradície snaď len sem tam ich propagujú naše folklorné súbory,ešte šťastie ,že ich máme a môžeme vidieť ako prežívali sviatky t.j. fašiangy a Veľku noc. naší predkovia.Ľudia ešte chodia do kostolov na sviatočné omše vypočuť si sviatočné slová a kazne ,ale to je všetko.Som sedemsiatnik spomínam si na svoje prežívanie sviatkov,ale to už by bolo na inú tému.