Niečo o živote – zamyslenie.

24. marca 2012, skorec43, Nezaradené

Dnešná hektická doba nám prináša rôzné zprávy dobré ale aj zlé.Tých dobrých správ je pomenej.Dnešná generácia to tiež nemá ľahke.Často sa vraciam k spomienkam na svoje detstvo a to čím som starší tak častejšie. Narodil som sa malom gazdovstve v 40-tich rokoch minulého storočia.Moji rodičia tvrdo pracovali aby nás uživili.Moji súrodenci a ja sme im už ako malý pomáhali.Ako 6 ročný som už pásaval 2 kravičky a to hlavne cez prázdniny.Doma sme mali rozdelené úlohy aj my deti.Spominam si,že ešte v 50-tich rokoch sme nemali ešte zavedenú elektriku a to preto,lebo nebola zavedená v celej našej dedine.Po jej zapojení v polovici 50-tich rokov sme boli cely natešení v našom domčeku bolo vysvietené.Prvé rádio kupili naši rodičia koncom roku 1958.Bolo to radosti,počúvali sme rozprávky,ktoré rozhlas vysielal vždy v nedeľu ráno a taktiež aj čítania na pokračovanie z knižiek hlavne napísaných slovenskými spisovateľmi.Už vtedy,ako puberťák som sníval o tom aké by bolo krasné vidieť aj obraz a splnil sa aj môj sen rodičia zakúpili prvý televízor a ten bol riadne drahý na túto dobu.Zásluhu na zakupení mala najviac moja mama,ktorá našporila korunky.Náš život na gazdovstve plynul a keď sme vychodili stredné a vysoké školy boli sme vďační svojím rodičom za to,že sme sa nemuseli lopotiť tak ako oni.Rodičia ostali prilepení k rodnej hrude a my deti sme im aj dosiahnutí dospelosti pomáhali.Spomínam si dnes,koľko bolo radosti keď sa otelila kravička na malé teliatko s bielym čelom a ako môj mladší brat mu prestrčil prst cez ohradu a ako sa teliatko prísalo k prstu a začalo sať a to tak intenzívne,že brata bolel prst a ono nechcelo ho pustiť.Spustil taký krik,že naša mama skoro spadla keď bežala do maštale zistiť čo sa vlastne stalo.Smiali sme sa na tom všetci a môj mladší brat potom obchádzal koterec na ďaleko.Životné prostredie v tých rokoch bolo ešte čisté.Nebolo toľko fabrík,aut,ktoré by znečisťovali prostrednie ako dnes.Darilo sa aj divým zvieratkám ako boli zajačiky,bažanty a vtáctvo,ale aj vysokej a čiernej zvery.Hoci Slovensko bolo agrárnou krajinou neskoršie pribúdali nové fabriky,použivalo sa už viacej umelých hnojív a pribudali aj ďalšie faktory ktoré začali škodiť tomuto prostrediu.Veľmi často sa vraciam k myšlienkám o škole,priateľoch,vojenskej službe,združstevňovaní dediny,ale je to už iná kapitola.Pevne verím,že aj mladá generácia bude mať pekné spomienky až zostarne.